Bratislavský kraj, Slovensko
Malokarpatské vinohradnícke mesto prvýkrát spomínané v roku 1158, známe tradíciou modro-bielej majoliky a ako miesto, kde prežil svoje posledné roky Ľudovít Štúr.
Modra sa prvýkrát spomína v roku 1158 a v roku 1607 sa stala slobodným kráľovským mestom, pričom svoje bohatstvo budovala na malokarpatskom vinohradníctve doloženom od roku 1321. V 19. storočí si vybudovala aj druhú identitu ako centrum majoliky, výraznej modro-bielej ľudovej keramickej tradície, s keramickou školou založenou v roku 1883, ktorá dodnes formuje remeselnú ekonomiku mesta.
Najvýznamnejšie historické puto Modry však patrí Ľudovítovi Štúrovi, vedúcej osobnosti slovenského národného obrodenia 19. storočia a kodifikátorovi spisovnej slovenčiny. Štúr sa do Modry presťahoval v roku 1851 a zomrel v meste 12. januára 1856, v dome na hlavnom námestí, dnes zachovanom ako múzeum. Širší pamätný súbor viazaný na jeho život a smrť bol v roku 1994 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.
Atrakcie, aktivity a zážitky oddelené od ubytovania a gastronómie.
Pamiatky a atrakcie
Dom, v ktorom v roku 1856 zomrel Ľudovít Štúr, vodca slovenského národného obrodenia.
Pol dňa
Máj až október vyhovuje tak plnším sobotňajším otváracím hodinám múzea, ako aj oberačkovej a degustačnej sezóne okolitého vinárskeho kraja.
Historické centrum Modry je kompaktné a dá sa prejsť pešo. Mesto je krátku jazdu autom alebo regionálnym vlakom od Bratislavy a prirodzene sa spája s Pezinkom a širšou malokarpatskou vínnou cestou.
