Ždiar

<p>Ždiar sa často spomína spolu s Vlkolíncom ako príklad tradičnej slovenskej horskej architektúry, no toto prirovnanie platí len do určitej miery — Vlkolínec je zachovaný skanzen, zatiaľ čo Ždiar je živá obec, kde v mnohých z pomaľovaných drevených domov pozdĺž hlavnej ulice stále bývajú ľudia.</p>
<p>V zime leží obec pod zasneženými štítmi Belianskych Tatier a jej poloha blízko niekoľkých menších lyžiarskych stredísk (Strachan, Ždiar-Strednica) z nej robí základňu pre návštevníkov, ktorí uprednostňujú pokojnejší pobyt v obci pred hotelom v účelovo postavenom stredisku.</p>

<p>Ždiar osídlili valašskí pastieri v 16. a 17. storočí a jeho izolovanosť v doline oddelenej horami od zvyšku Spiša zachovala osobitý architektonický štýl a ľudový kroj, oboje viditeľné v obci dodnes a zdokumentované v malom miestnom etnografickom múzeu Ždiarsky dom.</p>

<p>Hlavná ulica vedie popri desiatkach pomaľovaných drevených domov so strmými šindľovými strechami, štýlom natoľko špecifickým pre oblasť Ždiaru, že sa v slovenskej ľudovej architektúre niekedy nazýva ždiarska architektúra. Niekoľko domov je otvorených pre návštevníkov, najmä Ždiarsky dom, zariadený ako roľnícka usadlosť z 19. storočia.</p>
<p>Okrem architektúry je Ždiar praktickou základňou pre Belianske Tatry, menšie a menej navštevované pohorie než susediace Vysoké Tatry, s turistickými chodníkmi, ktoré ostávajú otvorené dlhšie do jesene než vyššie centrálne štíty.</p>